Naša škola

 
c
   

 

    

     V septembri 1984 brány našej školy po prvýkrát prekročili nohy prvých žiakov, ozvalo sa prvé zvonenie, prvýkrát sa postavili učitelia pred svojich žiakov.
        

     Odvtedy už prešlo veľa rokov, naplnených životmi a osudmi stoviek detí a mladých ľudí, ktorí dozrievali pod jej strechou, hľadali a nachádzali svoju cestu životom, borili sa problémami, učili sa na svojich chybách.

      Keby vedeli steny rozprávať, počúvali by sme nekonečné príbehy o detských starostiach, radostiach, strachu, očakávaniach, sklamaniach, snoch, prvých láskach.
      Hovorili by aj o starostiach učiteľov, o ich snahe naučiť deti to, čo predpisujú osnovy, o ich pokusoch o výchovu nevychovateľných o radosti z napredovania žiakov, o pocite zadosťučinenia, keď sa stredoškoláci pri návrate na svoju bývalú školu pochvália, ako sa im darí a len tak medzi rečou podotknú, že za všetko čo vedia, vďačia svojim bývalým učiteľom. Najmä tým prísnym. Tým, ktorí vedeli žiakov zaujať a donútiť ich učiť sa aj doma.

      Práve slová uznania, aj keď prichádzajú v čase, keď žiaci navštevujú už iné školy, sú jedným zo závažných dôvodov, ktorý púta učiteľov k ich povolaniu.
      Byť učiteľom je stále náročnejšie. Pribúda detí so vzdelávacími, výchovnými a psychickými problémami. Sú poznačené rodinnými problémami a často i v bežných situáciách reagujú neprimerane. Zvládnuť vyučovanie v triede, kde je niekoľko takýchto detí si vyžaduje veľkú námahu, nekonečnú trpezlivosť a vynaliezavosť a najmä lásku k učiteľskému povolaniu a k deťom. Bez nej by takúto prácu ani nebolo možné vykonávať.

      Za tie roky sú z našich bývalých žiakov dospelí ľudia, mnohí si už založili vlastné rodiny a ich deti, podobne ako voľakedy ich rodičia, sú našimi žiakmi. Niektorí z nich sú známi a úspešní, ich tváre vidíme i na televíznych obrazovkách.

      Ako beží čas, striedajú sa žiacke kolektívy, omladzuje sa i pedagogický zbor. Striedajú sa ľudia, mení sa obsah učiva, ale ostáva to podstatné. Starší, skúsenejší odovzdávajú svoje vedomosti mladším, aby sa neporušila reťaz poznávania a napredovania ľudskej spoločnosti.